Richard ZVOLÁNEK

Frutarián, zástanca zdravého životného štýlu a stále pozitívne naladený človek. Richard Zvolánek, slovenská jednotka v ultramaratóne, ktorý hovorí, že všetko je len o čistej hlave a dosahovaní malých cieľov.

Ultramaratón nie je ľahký šport. Na čo myslíte vo chvíli, keď stojíte na štarte a viete, že máte pred sebou desiatky kilometrov, ktoré potrebujete zvládnuť?

Pri každom športe je na začiatku najdôležitejšie ukľudniť myseľ. Čím menej som rozmýšľal nad výkonom a nad tým, čo chcem dosiahnuť, tým lepšie výsledky som nakoniec mal. Keď som tam však stál s pocitom, že chcem alebo musím vyhrať, nedopadlo to dobre. Stres produkuje zakyslenie tela a to ho potom oberá o energiu. Takže určite je základ čistá hlava. Počas pretekov mám normálne svoj režim, ktorý dodržiavam. Napríklad, každých 15 minút dopĺňanie cukrov, na začiatku každú hodinu dopĺňanie minerálov, a potom to podľa potreby regulujem. Takisto je dôležité dodržiavať svoje tempo a pridávam až vtedy, keď sa začnem cítiť pri tom behu komfortne.

Odbehli ste si už niekoľko maratónov. Je však taký, na ktorý spomínate najradšej?

Jednoznačné sú to preteky v zahraničí. Samozrejme, aj na Slovensku máme skvelé preteky, ale ide o tie výhľady, ktoré človek zažíva keď je v cudzej krajine. Bol som v Taliansku na pretekoch Lavaredo Ultra Trail po Dolomitoch, kde boli krásne výhľady troch zubov. To bol jeden z takých mojich prvých pekných pretekov. A určite rád spomínam na pretek okolo Mt. Blancu – TDS (120 km). Celá pointa je v tom, že stále sa beží minimálne jednu noc. Vždy sa snažím vziať si to pozitívne z chvíľ ako je východ slnka, keď zrazu vykukne z hmly alebo dokonca, keď vidím naokolo nejaké zvieratá. Každého pretekára ten beh po nejakom 85. kilometri už „bolí“, a práve takéto momenty nás poháňajú a motivujú vpred. A samozrejme, ľudia tam vytvárajú úžasnú atmosféru. Na TDS som dobehol ako 8. do cieľa a na tej „poslednej rovinke“ ľudia tak fandili a povzbudzovali, že z toho mám doteraz zimomriavky. Bolo to doslova niečo šialené.

Ako sa hovorí, všetko je to o motivácii a veľa ľudí to niekde v polovici vzdá, pretože si povedia, že už nevládzu. Je to naozaj o tej čistej mysli?

Keď človek nejde s pevnou hlavou a čistou mysľou, nemá šancu vyhrať.  Samozrejme, boli aj chvíle, kedy to napadlo aj mne a stroskotávalo to na detailoch. Raz na pretekoch som napr. skúsil  púder do topánok proti otlakom, a ten mi naopak spravil v topánke doslova klzisko, takže som nevedel chodiť, nie to ešte behať. A to som mal pred sebou ešte nejakých 40 km zbehu z kopca. Vtedy som naozaj myslel, že to nedokončím. Ale nevzdal som to, pretože ak to spraví človek raz, spraví to aj druhýkrát a stále sa o to bude opierať.  A neskôr to človek oľutuje, a povie si, že pre to ešte mohol niečo urobiť.

Aké boli Vaše začiatky?

Mne bol šport vždy blízky, dokonca v rodine máme športovcov. Môj otec bol skvelý futbalista a špičkový rozhodca. Pred tým ako som začal behať, cvičil som aj dvakrát denne, šesť dní v týždni, pretože hoci som vysoký, chcel som ako chlap nabrať aj nejakú svalovú hmotu. Lenže potom som si povedal, že prečo nevyužiť aj tú genetiku, a keďže beh som mal rád, stačilo schudnúť na ideálnu bežeckú váhu, čo sa mi podarilo aj vďaka strave a potom to už išlo. Stále sa však snažím udržiavať si aj nejakú svalovinu a nebyť doslova priesvitný ako niektorí elitní pretekári. Alebo to možno chce len moje chlapské ego (smiech). Určite však chcem. Takže okrem behu aj cvičím, ale s vlastnou váhou.

Mali ste aj nejakého trénera?

Keď som prišiel z armády, začal som behať maratóny, pretože som si chcel nájsť šport, ktorý by mi zhuba reprodukoval tie ťažké výcviky. Takže som sa najprv dal ten maratón. Po dvoch rokoch som si povedal, že to skúsim aj s trénerom. Ujal sa ma Peter Polák, ktorý je najlepším slovenským amatérskym bežcom. Má vyhratých asi 22 maratónov, čo nemá na Slovensku nikto. On ma vzal pod svoje krídla na dva-tri roky a bolo to skvelé. Ale stále to nebolo to, čo som od športu hľadal. Pretože maratón skočil za pár hodín a výcviky v armáde trvali aj 5 týždňov.  Nemal som pocit úplného vyčerpania, a to mi chýbalo. Tak som prešiel na triatlon a skúsil som Železného muža. Po troch rokoch ma trénoval aj iný tréner a odvážil som sa ísť na Iron man-a  s pocitom, že keď to dám, bude to vrchol. No lenže ja som to dal a stále to bolo málo (smiech). Až potom som sa dozvedel o ultramaratónoch a povedal som si, že toto môže byť niečo pre mňa. Skúsil som to, dal som prvú stovku a už to išlo samo.

Tak aká bola prvá stovka?

No hoci som sa pripravoval, netrénoval som ešte dvojfázovo, pretože som si myslel, že to stačí. Zabehol som ich, ale posledných 20 km som už mal veľké problémy. Pri behu je však dôležité sústrediť sa na malé ciele. Ak je mi už ťažko, hovorím si, že potrebujem udržať tempo a dobehnúť to ešte po najbližšiu zastávku. Už keď som tam, poviem si, že dám ešte jednu a potom zas. Pretože keď dosiahnem ten malý cieľ, poviem si, že som v pohode a dodá mi to energiu ešte na ten ďalší a ďalší. Všetko je to o psychike a psychickej energii.

Ovplyvňuje Vás pri tréningoch napríklad aj počasie?

Najlepšie sa trénuje určite v lete. V zime je ten problém, že sa človek musí prispôsobiť tomu počasiu. Keď veľa nasneží, jednoducho sa to nedá a hrozí tam aj zranenie. Preto majú výhodu takí Keňania, ktorí môžu behať celý rok v teple. Ale našou výhodou je zas to, že človek počas zimy môže naberať. Tak ako kulturisti, ktorí naberajú svaly v objemovej príprave a potom ich rysujú, aj ja sa v zime snažím behať pomaly, čo najviac a len občas zaradzovať rýchle tréningy. A keď príde jar, začínam rýchlejšie trénovať

Máte pri pretekoch so sebou nejaký tím?

Väčšinou chodím sám. Elitný pretekári majú na trati svoj tím, ktorý mu podáva počas behu vodu a pod., ja to zvládam zatiaľ aj sám. Samozrejme, je to výhoda ak tam niekoho človek má, aby som si nemusel všetko niesť počas pretekov sám. Ale existujú na trati check pointy, miesta, kde si bežec vie nechať nejaké zásoby. Problém je v tom, že je to „strata času“, kým vám nájdu vaše veci a kým sa občerstvíte.

Je nejaký špeciálny „rituál“ pred a po pretekoch, ktorý vykonávate?

Inšpiroval som sa jedným amerických vitariánom. Tri hodiny pred štartom vstanem, hneď niečo zjem, väčšinou jeden druh ovocia, potom si idem von trošku zabehať, aj keď len na päť minút. Ideál je však pätnásť minút, a samozrejme, toaleta. Ďalší ľahký strečing, ľahké rozklusanie  a hlavne, vôbec nemyslím na preteky. Tesne pred štartom idem na štart a normálne sa bavím s kamarátmi. Nemyslím na tie kilometre, ktoré ma čakajú. A štart! Dôležité je však povedať to, že deň pred tým, už nejem nič iné len ovocie. Keď štartujem ráno, tak večer pred tým už po 20:00hod. takisto nejem.

Beháte aj s hudbou?

Ultra áno, tam je to povolené. Ale výber hudby je rôzny, od heavy metalu, techna, elektronickej hudby, rok,  pop, dokonca naše ľudovky, rusnácke (smiech). Hlavné je to, že mi to musí evokovať dobré spomienky zo života.

Momentálne sa pripravujete na nejaké preteky?

Pripravujem sa celkovo na sezónu. Prvými preteky budú Majstrovstvá sveta v Ultra Trail v Portugalsku v júni. V júli by som chcel odbehnúť Tatranskú výzvu, podujatie, ktoré som vytvoril ja a kde sa beží vo Vysokých Tatrách zo západu na východ. A nakoniec budú Majstrovstvá Poľska, v Krynici (100 km). To sú také tri hlavné, ktoré by som chcel zvládnuť. Či pôjdem aj na nejaké iné závisí od toho, ako sa budem fyzicky cítiť a ako budem napredovať. Možno v decembri ešte pridám preteky v Južnej Afrike. Ale určite medzi moje behy zahrniem aj Prešov Half Marathon. Východniarke podujatia mám rád, tu som proste doma.

V rámci spolupráce s Prešov Half Marathnom chystáte pre bežcov tzv. Balíček zdravia. Viete nám povedať v čom spočíva?

Balíček zdravia spočíva v super spolupráci s tímom Prešov Half Marathonu, Dohodli sme sa, že urobíme pre ľudí balíček, v ktorom má človek za určitú sumu štartovné na podujatia Prešov Night Run 2019 a Prešov Half Marathon 2019. Ďalej je tam odo mňa prvý osobný tréning a potom mesačný tréningový plán, ktorý sa bude posielať elektronickou formou. Pre každého bude tento tréning šitý na mieru a zároveň, ak sa bude chcieť dozvedieť o zdravej výžive, poradím mu aj v tomto. Takže zostavíme nejaký jedálniček. Už sa na to veľmi teším. Hlavne sa aj takýmto spôsobom dostanú k ľuďom nejaké nové informácie ohľadom tohto stravovania. V dnešnom svete je až príliš veľa „odborníkov“ na zdravý životný štýl, ale ja sa stále na všetko snažím pozerať jednoduchým elementárnym zmýšľaním.