„Väčšina ľudí chodí cvičiť, behať, aby schudli a boli štíhli, a pri tomto stravovaní to ide samo. Človek môže zjesť ovocia koľko chce a vôbec nepriberá. Mal som obdobie, keby som vôbec nemohol trénovať, ale stravoval som sa rovnako ako počas tréningov a žiadna zmena.“ Rišo
Byť fruitariánom a stravovať sa čisto ovocím a zeleninou je pre mnohých z nás nepredstaviteľné, najmä asi pre chlapov, pretože čo nie je z mäsa, to sa za jedlo vraj ani nepočíta. Čo Vás viedlo k tomu, stať sa ním? 
Asi to ešte doplním, pretože nielen pre mužov, ale celkovo pre spoločnosť je to zvláštne. Ani ženy si takisto nevedia predstaviť fungovať len z ovocia (smiech). Mňa táto forma stravovania však zaujala preto, lebo som chcel dosiahnuť lepšie výkony pri športe, bez použitia nejakých zakázaných látok. Fruitariánstvo je skvelé. Dokáže telu uľahčiť trávenie, zlepšiť výživu tela a svalov, a samozrejme, telo dokáže rýchlejšie regenerovať. Neprešiel som na toto stravovanie však zo dňa na deň. Najprv som skúšal vegetariánstvo, ale to mi nedávalo to, čo som potreboval. Tak som prešiel na vegánstvo, čiže iba rastlinnú formu stravy, ktorá sa však aj tepelne upravuje. Bolo to síce super, rýchle a lacné, ale stále to nebolo ono a necítil som sa tak „ľahko“. Až potom som sa dočítal o vitariánoch a fruitariánoch. Veľký rozdiel v tom nie je, ale ja to volám takým jednotným názvom: fruitariánstvo. Ja som vlastne vitarián, ale jem aj tepelne upravovanú stravu – cícer a batáty. Tým, že jem väčšinu dňa ovocie, nazývam to fruitariánstvo.
Určite bol však niekto, kto Vám bol vzorom a radcom, ako postupovať. 
Americký ultramaratónec Michael Stean mi bol takým prvým vzorom. A hoci som tomu veril, stále mi chýbal nejaký človek tu na Slovensku, ktorý by sa takto stravoval a mohol by som sa ho reálne opýtať, ako to všetko funguje. Takže som to vyriešil tým, že som robil testy sám na sebe. Chcel som však aj dokázať verejnosti, že sa takto dá žiť a zdravotne som v maximálnom poriadku. Preto som si začal robiť 4-krát ročne krvné testy na obsah minerálov a vitamínov. Podarilo sa mi vyvrátiť mýtus, že vegáni a vitariáni majú málo železa a vápnika. To, čo sa učí na škole o cukre je síce pravda, ale platí to len na umelý cukor, nie na ovocný. Počas tréningových dní zjem aj 1000 – 1500 g cukru denne. Samozrejme, verejnosť a najmä lekári z toho „šaleli“. Vraj to musí byť cukrovka ako hrom. Aby som opäť dokázal, že to tak nie je, pol roka som si meral hladinu cukru v krvi glukomerom. To bola celkom sranda, pretože som si aj trikrát denne pichal do prsta ihlu (smiech). Ale podstatné a dôležité bolo to, že som sa nemýlil. Nikdy som nemal hladinu vyššiu ako vrchná referenčná hodnota. Prakticky som vyvrátil všetky mýty, ktoré existovali a už nie je čo vyvracať (smiech). Zvyšok je už len o tom, čomu ľudia chcú a budú veriť.
Bola aj situácia, kedy ste si povedali, že fruitariánstvo je príliš náročná cesta? 
Prvý pol rok je najťažší, pretože človek má chute na jedlo, ktoré jedol celý život. Pre mňa však bol najväčším problémom spoločenský faktor, ktorý hral dôležitú rolu v mojom živote. Už som sa bežne nemohol ísť najesť do reštaurácie s kamarátmi. Tie šaláty, ktoré ponúkajú, sú príliš veľkým mixom všetkého možného. Keď som bol pozvaný na nejakú oslavu a opýtali sa ma, čo si dám, mojou odpoveďou bolo – máte šalát? Ale tak asi kilo. (smiech). Preto som najprv jedol varené zemiaky, aby som si vedel objednať aspoň niečo. Lenže z nich som priberal. Vymenil som ich však za batáty, a to mi vyhovuje viac.
A čo spojenie veľké množstvo cukru a priberanie?
Predtým som absolútne nemal problém zjesť aj 200g čokoládu na posedenie. Z toho človek logicky aj priberá. Jediný rozdiel pri ovocí a jeho cukru je ten, že z neho človek nepriberá vôbec. Takže ho môžete jesť, koľko chcete. Samozrejme, nie v spojení s varenou stravou.
Mýtus typu večer žiadne ovocie, je teda pravdivý? 
Je to napoly pravdy. Väčšina ľudí je varenú stravu a tá sa „bije“ s ovocím. Stále to, čo príde prvé do žalúdka, to sa ako prvé aj trávi. Ak si dáme najprv orechy a za tým banán, čo je rýchlo stráviteľný cukor, nevie sa stráviť hneď. Keď príde banán do žalúdka a vidí tam orech, nepovie mu – počúvaj orech, choď nabok, lebo ja som rýchlejšie stráviteľný, ja idem prvý. (smiech) To nie, musí si počkať. A práve z toho sú potom vetry alebo hnačka, čiže vedľajšie negatívne stavy. Preto by sme si nemali dať na večeru varené jedlo a za tým ovocie.
Je pravda, že fruitariánstvo pozostáva 90% z ovocia a 10% zo zeleniny? Máte aj nejaký svoj pomer, ktorý dodržiavate? 
Aj áno, takto to zhruba vyzerá. Ja sa snažím jesť každý deň listovú zeleninu, aj kvôli tomu, že je proti rakovinotvorná a vláknina zo šalátov čistí črevá. A potom jem ovocie, veľa ovocia.
Čiže najobľúbenejší druh ovocia a zeleniny, ktorý by ste dokázali jesť nonstop? 
Veľakrát som dostával otázku, či mi nevadí, že jem prakticky stále to isté dookola. Jedine pri zelenine je to tak, ale ovocie? Keďže sa líšia vegetačné obdobia jednotlivých druhov, stále viem jesť niečo iné. Najobľúbenejšie je pre mňa však mango, jednoznačne. Mango má nejakých 600 druhov a na Slovensko nám dovážajú „až“ dva. Bol som síce v Ázii 4 mesiace, kde som trénoval, a tam tie mangá mali úplne inú chuť, niektoré boli doslova sladké ako med. Ale stále si viem pochutnať aj na tých, ktoré nájdem u nás v supermarketoch. A zo zeleniny mám rád paradajky. Ale tie v lete, chutné a voňavé.
Ako vyzerá taká Vaša vianočná večera?
Nechcelo sa mi robiť šalát (smiech), takže som si spravil humus z cíceru. Ale rodina okolo mňa jedla normálne vianočnú večeru a nevadí mi to. Už som držal počas Vianoc aj pôst a vtedy som si povedal, že keď som zvládal toto, už nemôže byť nič horšie. (smiech)
Odrazila sa zmena životného štýlu na Vašej kariére? 
Dá sa povedať, že hneď išli výsledky hore a v našej krajine som sa stal jednotkou v ultramaratóne na 100 km. Dôležité je však to, že mi to umožňuje neustále trénovať, bez nejakých chorôb.
Žiadna choroba už pár rokov? 
No nie ☺ Nepočítam tam teda črevnú virózu, ktorá zasiahla v tom období skoro každého. Okrem toho, aby má neskolila nejaká choroba, začal som s otužovaním. Bukovec je teda moja obľúbená zastávka (smiech), a je to super. Je úplne jedno kedy s tým začnete, či je vonku plus alebo mínus 20 stupňov Celzia, treba do toho ísť a vydržať. Napríklad, keď sme počas zimy trénovali v Tatrách a trošku ma chytila chrípka, prvé čo som spravil bolo, že som sa hodil do ľadovej vody. Síce sa chrípka zastavila, ale cítil som, že nie som úplne fit. Takže o deň na to, som si to zopakoval a naozaj, bol som opäť zdravý. Jednoducho, imunita sa opäť naštartuje. Najhoršie je však ísť tam a vyzliecť sa, keď je vonku mínus 6 stupňov (smiech). Ale potom príde to teplo.
Je takéto stravovanie finančne náročné? 
Na začiatku som toho jedol oveľa viac, pretože som sa bál, že potrebujem veľa živín. Ale ak sa človek dostane na nejakú svoju úroveň a nemíňa na veci, ktoré nepotrebuje, ako raw koláče, stojí ho táto strava nejakých 200 – 300 eur mesačne. Je to síce viac peňazí ako bežne človek zaplatí, napr. vegánska strava je určite lacnejšia, ale keď si uvedomíme, že sa zbavíme výdavkov za lieky, pretože nebývame chorí, tak sme stále v pluse. Ďalším plusom je to, že človek má naozaj veľké množstvo energie, dokáže či už svoju prácu alebo hobby vykonávať lepšie, má plnohodnotnejší život a je stále v pozitívnej nálade. Ale nakupujem väčšinou v našich supermarketoch alebo veľkoskladoch.